Ukážky agility na OVP plemena nemecký ovčiak vo V. Slavkove
Bola sobota 10,45 a my skalní sa schádzame na parkovisku pred Baumaxom. Na oblohe „lieta“ hrozba dažďa, je v celku príjemná teplota a všetci sme pripravení vydať sa do V. Slavkova a predviesť sa s výsledkami našej zimnej prípravy. Postupne prichádza Juraj s Luckym, Janka so Suri, Jaro s Mimkou a Félixom, Zuzka so Simonkou a Rikou, Soňa so Saly, Natálka s Renym. Ako obyčajne nakladáme prekážky do strieborného citróna, keďže sa nezmestia, vypomáha Jarov červený Francúz (hoci je najmenší a je v ňom najmenej miesta), 11,00 štartuje kolóna, v ktorej je ešte bordová popolnica Juraja a červená práčka (Ignis) Zuzky smer V. Slavkov.
Po príchode na miesto činu zaparkujeme na okraji cesty, pekne do blata, parkoviská sú plné áut účastníkov podujatia. Ideme na ihrisko kde nás a hlavne našich miláčikov čaká „príjemné“ prekvapenie v množstve obrovských nemeckých ovčiakov,. Súťaž už prebieha. Samozrejme, že naši sa nechcú nechať zahanbiť a hneď spustia štekot. Máme vyčlenenú časť ihriska bližšie k betónovému plotu. Rozkladáme prekážky, Janka so Soňou stavajú dráhu. Pripája sa „domáca“ Baška so Zuzkou – už sme pre dnešný deň kompletní.
Od príchodu vzbudzujeme záujem prítomných, hlavne detského publika. Súťažiaci neustále chodia hore – dole so svojimi psíkmi, čo neujde pozornosti našich psíkov, ako ináč, hlavne Luckyho. Samozrejme od začiatku pokračuje boj o dominanciu medzi Suri a Rikou, ktorý poznáme z tréningov Suri je síce aj v domčeku, ale Rika stále dobiedza. Po postavení dráhy si samostatne skúšame zdolávať jednotlivé prekážky, no od začiatku je nám jasné, že to asi také jednoduché nebude. Množstvo vlčiakov, neznáme prostredie, zvuková a divácka kulisa z pretekov veľmi negatívne vplýva na správanie sa a poslušnosť psíkov. Snáď najhoršie na Luckyho, ktorého zaujíma všetko dookola, len nie dráha. Síce samostatne vcelku rád zdoláva prekážky no 2 – 3 za sebou a dosť. Asi najvyrovnanejším dojmom pôsobí Saly.
Zatiaľ čakáme, začína ukážka príslušníkov polície – psovodov, ktorí začínajú s „módnou prehliadkou“. Jeden príslušník je oblečený ako figurant – imituje páchateľa. Má špeciálny oblek a ešte rukáv, do ktorého sa pes musí zahryznúť. Vydávajú sa povely a zrazu pri priblížení sa psa k páchateľovi ten použije zbraň, ozývajú sa výstrely z pištole. Toto je signál k zvýšeniu nepokoja, dokonca strachu našich psíkov. Hlavne Félix demonštruje svoju nespokojnosť jeho príznačným štekotom. Po niekoľkých zadržaniach, množstve výstrelov prichádza rad na nás. Janka preberá mikrofón a oboznamuje divákov kto sme, čo robíme a čo by sme chceli prezentovať. Naozaj chceli, lebo pozornosť psíkov sa pomaly ale isto blíži k bodu mrazu. Začíname na malých ´, no skoro všetci sú roztržití. Zuzi odbeháva, Baška jej nestačí rýchlosťou. Jej hyper aktivita je obdivuhodná. Samozrejme aj takto zdolaná dráha vyvoláva úsmevy divákov a potlesk na záver. Félix? Ide super, no zrazu si zmyslí, že Mimka mu nestačí a v polovičke dráhy sa vyberie hľadať Jara do obecenstva. Neskôr si aj Jaro vyskúša Félixa, ktorý ho síce počúva trocha viacej ako Mimku, no tiež je roztržitý a nakoniec si robí ako Rika si povedala, že raz skočí, no druhýkrát sa jej nechce. Suri ako obyčajne rýchla, no až moc rýchla a hravá, taktiež potlesk. Snáď Saly odvádza svoje obligum a s pokojom Angličanky v pomalom tempe zdoláva celú dráhu – potlesk. Len Lucky si povedal, že do čoho ho ten Juraj núti keď on má dookola toľko iných zaujímavosti. Vyštartuje a jednoducho si z dráhe odpochoduje ako keby hovoril, dnes nie. Natálka s Renym prechádza bez problémov, síce s menšími chybičkami, tiež s potleskom. Niektorí sa smejú, iní tlieskajú, no vidia niečo úplne iné ako od policajných psov. Kým tam je rozhodujúca rýchlosť, sila a presnosť silného zahryznutia a zneškodnenia páchateľa u našich je rozhodujúca radosť z pohybu a aj so štipkou neposlušnosti je to niečo čo dokáže prítomným zdvihnúť náladu. Počas vystúpenia Janky so Suri, berie mikrofón Soňa. Záverom nám usporiadatelia oficiálne poďakujú a my už bez divákov (okrem hŕstky skalných) pokračujeme v tréningu. Ovčiaci pomaly odchádzajú, naši psici sa skľudňujú. Samostatne si skúšame prekážky. Celú dobu činnosť dokumentuje Sonička, aby boli nejaké fotečky. Jaro prichádza s tým, že sme pozvaní na guláš. Keďže je už pokročilá doba cca, 13,30 aj tí z nás, čo sme na začiatku tvrdili, že nie sme hladní odchádzame na guláš. Soňa s Jurajom za Jarom, nasledujú ich Janka, Zuzka, Mimka, Simonka....Jaro so Soňou kúpia kofolu, čakáme v rade na hustý guláš. Mňam, všetci už po prvej lyžičke konštatujeme, že je výborný – podaril sa. Obraciame sa smerom ku kuchárovi a vyslovujeme uznanie za takúto dobrotu. Kde boli psici? No, ostali pri futbalovej bránke, jedny v domčekoch, druhý na vôdzkach priviazaný o tyče bránok. No ich „plač“ sa ozýval až do kuchyne. Hlavne Lucky prejavoval veľmi hlasne neprítomnosť Juraja. Dobre sme posedeli, pojedli, pokecali a odobrali sa za psíkmi. Medzitým Juraj uvidel nepotrebné voľne pohodené betónové diely plota, zoberieme? Načo? No predsa pod búdu na nový cvičák!!!! Nebola odvaha, nebolo toho, kto by sa šiel spýtať domácich. Balíme prekážky, prišiel Jankin manžel na striebornom citróne. Všetko sme uložili, pozbierali po sebe neporiadok a s pocitom príjemne strávených chvíľ nasadli do auta smer Poprad.
Poučenie pre nás? Využiť v nasledujúcej dobe každú príležitosť trénovať v cudzom prostredí pre d cudzími ľuďmi, aby naši psici pochopili to, že musia byť profesionáli a naučili sa skôr pozitívne vnímať okolie. Padol návrh, čo tak 29.05.2010 MDD na Kvetnici?Ideme!
JaS
Fotogaleria od Soničky